Vianočné zvyky, tradície a povery na Slovensku

Vianočné zvyky a tradície si každá rodina odovzdáva z generácie na generáciu. No je len na vás ako odovzdanú tradíciu uchopíte a ako si ju vyzdobíte podľa seba. O tom aké tradície a zvyky sa slávia na Slovensku ako i mnoho ďalších zaujímavých informácií sa dozviete v našom článku.

Tradície a zvyky na Slovensku - Vianočné zvyky a povery
Stredné Slovensko - Východné Slovensko - Západné Slovensko
Tradičné vianočné jedlá a koláče - Povery, príslovia a pranostiky
Symboly Vianoc a zimné pranostiky

Foto: Pixabay

Vianočné zvyky a tradície

I keď sa slávenie Vianoc v rôznych kútoch sveta líši, vieme nájsť aj nejaké tie podobnosti, či už v hlavnej myšlienke Vianoc alebo v príprave jedál. Chceli by ste vedieť niečo nové o tom ako sa sviatky lásky, pokoja a radosti slávia u nás na Slovensku či v zahraničí?

Ak áno, čítajte ďalej a my sa vám pokúsime priblížiť zvyky a tradície na Vianoce a na svätú Luciu. Prezradíme vám kedy má Barbora meniny a aké pranostiky sa s týmto dňom spájajú. Dozviete sa novinky o tom, aké sú typické vianočné zvyky, jedlá a koláče pre rôzne kúty Slovenska.

Vianočné zvyky a tradície na Slovensku

Štedrý deň sa od nepamäti niesol v znamení pôstu až do východu prvej hviezdy na oblohe, kedy si rodina zvykla zasadnúť za štedrovečerný stôl. Vtedy sa začínali sláviť tradičné slovenské Vianoce. Ešte predtým, ako sa rodina spoločne najedla, sa každý jej člen venoval prípravám na Vianoce.

Pred štedrou večerou otec zaobstaral drevo na kúrenie a varenie, matka sa snažila pripraviť pokrmy z dopestovaných surovín tak, aby výsledné jedlo bolo stále teplé pred podávaním. Piekol sa štedrák a vianočka, neskôr sa sladká kuchyňa obohatila o nové pochúťky. Niekde sa pripravovala fazuľová polievka, inde zas kapustnica. Piekla sa ryba a zelenina a samozrejme aj oblátky.

Ozdobil sa stromček ručne robenými vianočnými ozdobami a pripevnili sa neho sviece. Stromček sa pôvodne vešal na strop a bol vytvorený z vetiev. Neskôr sa vianočný stromček osádzal do dreveného a neskôr kovového stojana.

Prestrel sa stôl, spolu so sviatočným jedlom a vínom. Rodina začala spoločne tráviť čas pri stole a pri rodinných i ľudových zvykoch. Pred jedlom sa tradične ďakovalo Bohu za štedrý rok a zároveň sa prosilo o požehnanie na rok ďalší.

Vianočné, ľudové zvyky a tradície na Slovensku - Vianoce, 1. sviatok vianočný zvyky

K prípravám na Vianoce patril aj vianočný príhovor pri štedrovečernom stole a taktiež i prednesené modlitby pri štedrovečernom stole. Hlavné slovo si v týchto prípadoch väčšinou bral otec rodiny a postupne sa k nemu pridali ostatní členovia rodiny. Nasledovalo požehnanie a začali sa jesť oblátky s medom a ovocie.

Potom prišla na rad polievka a druhé jedlo a na záver niečo sladké. Spievali, hrali alebo sa počúvali koledy a vianočné piesne, pozerali sa rozprávky a rozbaľovali darčeky. Večer sa išlo na polnočnú omšu. Na prvý sviatok vianočný, na Božie narodenie, sa navštívila blízka rodina, aby si odovzdala darčeky, stretla sa a spoločne najedla pri slávnostnom stole.

Na Božie narodenie sa podávali jedlá zo štedrej večere a niečo nové, napríklad sa jednalo aj o rezne z hydiny alebo bravčoviny a k tomu sa tradične podával zemiakový šalát alebo iná príloha. Na druhý sviatok vianočný sa navštevovali priatelia a vzdialená rodina a chodilo sa na Štefanské zábavy.

Vianočné zvyky na Štedrý deň a tradície pri stole, v minulosti a dnes

Taktiež sa od štedrovečerného stola neodbiehalo preč, ani sa neservírovala hydina, aby šťastie z domu neodletelo. Šikovná gazdinka si všetko jedlo pripravila vedľa stola na menší príručný stolík. Rodina sa zišla, postavila a pomodlila.

Štedrá večera sa odštartovala požehnaním medom, kedy matka domu dala svojmu manželovi krížik na čelo a tento úkon sa zopakoval aj pre ostatných členov rodiny.

Hlava rodiny rozkrojila jablko vodorovne tak, aby vznikol na jabĺčku symbol v tvare hviezdy. Tá zosobňovala zdravie a šťastie. Každý člen rodiny dostal kúsok z rozkrojeného jablka, aby sa šťastia i zdravia dostalo každému.

Potom nasledovali oblátky, polievka a druhé jedlo. Nakoniec sa podávalo niečo sladké. Rozbalili sa darčeky, spievali koledy. O polnoci sa chodievalo na polnočnú svätú omšu, kde sa na záver spievala Tichá noc, svätá noc.

Každá rodina si osvojovala po svojich predkoch iné zvyky a nedá sa povedať do akej mieri sa tradujú dnes. U každého je to individuálne. Či už sa to týka zvykov a tradícií alebo samotnej prípravy a konzumácie jedál. S istotou však môžeme povedať, že k tradičným vianočným jedlám, ktoré sa uchovávajú aj dnes patria:

• vaječný likér, griotka, víno
• oblátky, med, cesnak
• ovocie a orechy
• kapustnica s hubami a slivkami (niekto pridáva aj klobásu alebo údené mäso)
• sladkovodná alebo morská ryba (vyprážaná alebo na masle) so zemiakovým šalátom
• opekance s makom ("pupačky či pupáky")

Vianočné zvyky a povery

Prípravy na Vianoce sa zväčša začínali aj pár dní pred Vianocami, teda už na sviatok Barbory, Lucie a mnohých ďalších mien. Dodržovali sa rôzne ľudové zvyky, ktoré devám vedeli zrejme predpovedať budúceho manžela alebo potomka. Na sviatok Lucie sa devy odeli do bielych šiat, na hlavu si dali šatky a tvár si zakryli bielou múkou. V takomto prestrojení chodili vymetať rohy domov, aby tam neboli zlí duchovia.

Vianočné zvyky pri štedrovečernom stole spočívali aj v tom, že sa pod obrus schovávali šupiny z kapra, neskôr peniaze ako symbol bohatstva. Taktiež sa prestieral párny počet tanierov, pretože nepárny počet mohol priniesť smrť človeku, ktorý by posledný dojedal. Inde sa zvyklo prestierať o jeden tanier naviac, ako symbol pohostenia pre pocestných.

Na sviatočnom stole horela svieca s betlehemským svetlom, pri ktorom sa spomínalo aj na nebohých rodinných príslušníkov. Večera pozostávala z deviatich až dvanástich chodov, spolu s pochutinami, ktoré sa používajú aj dnes. Boli a sú to: orechy, vianočka, oblátky, cesnak a jablko.

Tradičné Vianoce na strednom Slovensku

Pred Vianocami sa zvyčajne nakupujú pohľadnice s vianočným motívom, ktoré sa rozposielajú do celého sveta. Na Štedrý deň sa rodinné príbytky zdobia rôznymi ihličnatými a zimnými ikebanami, vencami s pomarančmi, voňavou škoricou a badiánom, v oknách svieti výzdoba.

Doba a motív zdobenia stromčeka je u každého individuálna. Zdobí sa v predstihu niekoľko dní vopred alebo na Štedrý deň po raňajkách. Rodiny si spoločne spievajú koledy, ktoré im hrajú z rádia alebo gramofónu. Tejto činnosti sa zúčastňuje celá rodina. Poprípade čakajú koledníkov, ktorí znásobujú čaro Vianoc zachovávaním ľudových tradícií.

Okolo piatej alebo šiestej sa začína štedrovečerná hostina, kde pod obrusom nechýbajú bankovky ako symbol blahobytu. Na stole je v košíku nachystané ovocie, chlieb, cesnak, vaječný likér a med. Pri prestieraní sa kladie jeden tanier naviac ako symbol pohostenia pre tuláka alebo nečakaného hosťa. Otec alebo matka prednesie príhovor a modlitbu. Počas jedenia hrajú vianočné koledy.

Podávajú sa oblátky, prekrojuje jabĺčko a požehnáva sa rodina medovým krížikom. Podáva sa polievka (kapustnica, hríbová, rybacia alebo hrachová a slivková) a druhé jedlo, ako sú rybie filé alebo pstruh či kapor na masle so zemiakovým šalátom. Nasledujúce sviatočné dni sa podáva kačica alebo hus s knedľou alebo klasické vyprážané rezne a vývar. Počas dní sa koleduje a pozerajú sa vianočné filmy.

Vianočné zvyky a tradície na východnom Slovensku

Tradície východného Slovenska sa veľmi ponášajú na stredoslovenské až na týchto pár výnimiek. Po modlitbe sa pri štedrovečernom stole zajedá kúsok chleba so soľou alebo s medom a cesnakom, potom sa podáva kapustnica s hubami a klobásou. V tejto kapustnici môžete cítiť aj paradajkový pretlak a ryžu.

Ku kapustnici sa podáva tradičný biely zemplínsky koláč a kyslá smotana. Niektorí východniari ostali verní šošovicovej, fazuľovej alebo hubovej vianočnej polievke. Po polievke nasledujú pirohy plnené zemiakmi a syrom alebo bryndzou a cibuľkou, ku ktorým sa pridáva šošovicový alebo fazuľový prívarok.

Ďalším chodom je kapor alebo pstruh či filé so zemiakovým šalátom. Nasledujúce dni sú bohaté na jedlá zo zajaca alebo morky, ku ktorým sa pridávajú lokše a kapusta. Ako dezert sa jedia lokše s makom alebo opekance s tvarohom a maslom či bobáľky s makom, ktoré sa zapíjajú červeným vínom.

Vianočné zvyky a tradície na západnom Slovensku

Tak ako v ostatných kútoch Slovenska, tak aj na "západe nič nového" nenájdete čo sa týka tradičných zvyklostí pri stole. Máme na mysli spoločné prípravy, modlitbu a zvyky okolo stola. Taktiež aj hodovanie na Vianoce sa veľmi podobá tým, ktoré sme si uviedli vyššie. Západniari zvyknú na štedrovečernom stole nechávať omrvinky do ďalšieho dňa, ako symbol toho, že jedlo ostáva aj pre chudobných a nezabúda sa na zvieratá.

Po modlitbe a požehnaní medom sa začína štedrá večera oblátkami s medom a cesnakom symbolizujúce dušu Ježiša. Oblátky sa zapíjajú červeným vínom ako symbol krvi Ježiša Krista. Potom nasleduje konzumovanie ovocia a orechov. Nasleduje ponuka rôznych polievok ako: kapustnica s hríbami alebo s fazuľou a zemiakovou kašou, šošovica na kyslo, hrachová polievka na sladko, mliečna hríbová polievka na kyslo či mliečna rybacia polievka s mrkvou.

Ako ďalší chod nasleduje ryba (kapor či rybie filé) na masle spolu so zemiakovou kašou alebo opekanými zemiakmi. Nechýba ani zemiakovo-cibuľový alebo zemiakový šalát. Ako dezert sa podávajú drobné opekance obarené horúcim mliekom s cukrom, medom a makom. Sú to tzv. makové pupáčky. Samozrejmosťou sú tvarohové koláče, nepečené zákusky, medovníky.

Tradičné vianočné jedlá a koláče, tradičné Vianoce 2023

Príslovia a porekadlá

K sviatkom patria aj príslovia a porekadlá, ktoré sa v prakticky nezmenenej podobe zachovali až dodnes. Ešte predtým, ako si niektoré z nich predstavíme, si rozoberieme význam príslovia, porekadla a pranostiky, aby ste ich vedeli lepšie pochopiť.

• pranostika - ustálené slovné pomenovanie, ktoré opisuje rôzne poveternostné javy. Pranostiky často vychádzajú z dlhodobého pozorovania počasia a súvisia s kvalitou a množstvom úrody.
• príslovie - ustálené slovné spojenie, ktoré taktiež nepriamo opisuje jav či situáciu s tým, že z príslovia plynie ponaučenie.
• porekadlo - ustálené slovné pomenovanie, ktoré nepriamo opisuje nejaký jav a neobsahuje ponaučenie.
• povera - niektorým javom a udalostiam pripisuje nadprirodzený pôvod (duchovia, znamenia). S poverou sa často spájali predsudky, teda vžitý názor bez rozumového zdôvodnenia.

Svätá Lucia: pranostiky a povery

Na sviatok Lucie sa kedysi robievalo toto:

• Zvyklo sa zjesť veľa cesnaku v podobe rôznych jedál alebo samotného plodu, cesnakom sa robil krížik na čelo a zápästia ako symbol ochrany pred zlom a zlými duchmi.
• Taktiež sa na sviatok Lucie nesmela do domu pustiť cudzia žena.
• Ženy mali oddychovať, nesmeli šiť, prať ani žehliť ani pracovať na poli.
• Domáci v tento deň zatarasili prístupové cesty a robili hluk (buchotali hrncami a vareškami), aby odplašili zlé sily.
• Od Lucie do Vianoc ľudia zvykli v topánkach nosiť mince pod pätami ako symbol hojnosti v nasledujúcom roku.
• Prezlečené dievčatá sa stretali pod oknami chlapcov, triasli plotom a veršovali: „Klopem dnes, kde je môj najmilší, nech mi tam vyštekne pes.“
• Prezlečené devy navštevovali príbytky a vymetali bielymi pierkami z rohov domu i dvorov zlých duchov, choroby a trápenia.
• V najdlhšiu noc v decembri sa devy, ktoré pomýšľali na vydaj, stretali a na 12 papierikov písali mená chlapcov, z ktorých by im jeden mohol splniť vytúžené prianie. Papieriky poskladali a zalepili, do Štedrého dňa každý deň jeden spálili a na tom poslednom malo ostať meno potenciálneho partnera.
• Mládenci hľadali bosorky - každý deň až do Vianoc vyrezávali stolček bez jediného klinca, potom si na polnočnej omši na ten stolček sadli, aby videli strigy tancovať okolo oltára.
• Po západe slnka sa nesmelo nič dávať ani požičiavať, všetko malo ostať doma.

Príslovia a pranostiky pre zimu (december a január)

Symboly Vianoc, obrázky

K symbolom Vianoc, okrem vianočného stromčeka s betlehemom a darčekmi, štedrovečerného stola, vianočného venca a betlehemského svetla bezpochyby patria aj rôzne zvyky a slovné spojenia, ktoré s prichádzajúcou zmenou ročných období, počasia a mien v kalendári zľudoveli. My vám priblížime tie najpoužívanejšie.

25. november je dňom svätej Kataríny, kedy sa dopredu odhadovalo počasie na nadchádzajúce dni a vznikali rôzne pranostiky:

• Katarína na blate, Vianoce na ľade.
• Katarína na ľade a Vianoce na blate.

4. decembra je sviatkom svätej Barbory, kde sa s týmto menom a dňom spájajú rôzne zvyky a pranostiky:

• Aké je počasie na Barboru, také býva až do Vianoc.
• Po svätej Baruši, daj pozor na uši.
• Svätá Barbora ťahá sane do dvora alebo svätá Barbora vyháňa drevo zo dvora.

V tento deň ešte stále vidieť tradíciu tzv. barborek. Jedná sa o zbieranie čerešňových i gaštanových vetvičiek, ktoré môžu ešte vyrásť vo váze do krásy. Kedysi sa verilo, že vyrastená vetvička prinesie šťastie do domu, ale mohla byť aj predzvesťou svadby.

6. decembra sa slávi sviatok sv. Mikuláša, ktorého charakterizujú tieto verše:

• Keď je na svätého Mikuláša počasie peknô, v januári pole je bielo.
• Keď na deň Mikuláša sneží, bude požehnaný rok.
• Na svätého Mikuláša, už je zima celá naša.

13. decembra si pripomíname svätú Luciu a taktiež ľudové zvyky a pranostiky spojené s týmto magickým dňom. Toto je pár z nich:

• Aké sú od Lucie do Vianoc dni, také budú aj mesiace.
• Keď príde Lucia, nájde ju už zima.
• Od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc.

24. decembra slávime Štedrý deň (deň pracovného pokoja), ktorý charakterizovali tieto pranostiky:

• Biele Vianoce, zelená Veľká noc.
• Do Vianoc - hoj, od Vianoc - joj!
• Jasné Vianoce, mnoho vína a ovoce.
• Keď je hus na Vianoce na blate, na Jozefa bude na ľade.
• Keď je na Štedrý deň večer mnoho hviezd, bude veľa zemiakov.
• Keď je na Štedrý večer hmla, bude plané počasie.
• Keď na Narodenie Krista pršať začne, za štyri týždne počasie bude mračné.
• Lahodný a teplý čas na Vianoce je znamením, že zima bude dlho trvať.
• Lepšie Vianoce treskúce než li tekúce.

26. decembra (štátny sviatok) sa slávi druhý sviatok vianočný a sviatok svätého Štefana, s ktorým sú spojené tieto pranostiky:

• Keď duje vietor na Štefana, bude víno budúceho roku plané.
• Keď svätý Štefan blato vyfúkal, bude pekná jar.
• Pekná chvíľa na Štefana Kráľa sľubuje radostné oberačky.

31. december je posledným dňom mesiaca december, kedy slávi sviatok Silvester. Počasie v deň pred Novým rokom sa spája aj s touto zaužívanou pranostikou:

• Keď je na starý rok jasno, bude v maštaliach prázdno.

1. január sa oslavuje Nový rok a s ním sa nesie aj týchto pár veršov:

• Ak pripadne Nový rok na stredu, bude to priaznivý rok, mnoho vína, ale žiadny med.
• Ak Nový rok pripadne na nedeľu, bude mierna zima, ak pripadne na pondelok, veští to ostrú zimu.
• Aký je deň Nového roka, taký bude celý rok.
• Jasná a tichá novoročná noc, zvestuje nám dobrý rok.
• Na Nový rok blato, na Veľkú noc sneh.
• Na Nový rok, o slepačí krok.

S nasledujúcimi dňami po Novom roku sa taktiež odhadovalo, čo ľudí asi čaká keď:

• 2. január - Keď je druhého jasno, bude dlhá zima, keď ale nesneží, nie je ďaleko jar. Keď je druhého januára jasno, bude veľa ovocia.
• 4. január - Štvrtý deň jasný, znamená mrákavý a nezdravý rok.

6. január je dňom, kedy sa končí vianočné obdobie pre niektorých kresťanov a pre pravoslávnych zas začína. Kedysi si ľudia všímali počasie obzvlášť podrobne, pretože od toho záviselo ich živobytie. S tým vznikli aj tieto pranostiky:

• Na Tri krále mnoho hviezd - mnoho zemiakov.
• Ak je na Tri krále jasno, zdarí sa pšenica.
• Trojkráľovú zimu vlk nezožerie.

Ako je to so štátnymi sviatkami v Rakúsku, Česku, Maďarsku, Nemecku či Poľsku? Prečítajte si tento článok a dozviete sa viac.